Châteauvert

Po prvej návšteve Tongba tímu vo Francúzsku a následnom nadšení z destinácie sa zorganizovalo druhé kolo, akurát v pozmenenej zostave. Namiesto Rasťa a Milana reprezentovali Saboter a externista Adam.

V deň D (13. októbra) v skorých ranných hodinách prifrčal strieborný lezecký expres spoza Bielej hory, do ktorého sme sa ráčili všetci nasúkať a vyraziť na 10 dní smer Châteauvert. Ešte jedna zastávka pre Adama v meste drôtu a potom sme ho klepali rezkým tempom na tradičný defekačný bod nazvaný poeticky OMV Jarovce. Odtiaľ by sa cesta zhrnúť do 1350 km rovno. Prestávky boli len keď tlak v potrubí dosahoval medzné hodnoty samosvorného ventilu. Prípadne, keď sa začala nebezpečne zrážať krv v cievach v sedacej oblasti.

Ale aby som to s tým zjednodušovaním nepreháňal, tak popíšem aspoň najmalebnejší SaT úsek. Skratka SaT v tomto prípade znamená Skleníky a Tunely. SaT je presne to, čo šoférova psychika po 800 km šoférovania po rovine potrebuje a prvých 15 tunelov a 10 skleníkov si naozaj vychutná a zajasá nad ľudskou dôvtipnosťou, ktorá skrátila cestu priamo cez skalu. Niekde pri tridsiatom SaTéčku, sa už musí nejednému miestnemu zeleninárovi štikútať. Inak klasika Slovák v cudzine menuje ako keby nemal doma dvor osraný.

Po cca 16 hodinách v rôznych trombotických polohách dorážame do cieľa. Nočný Correns je sympatický a miestny nás dokonca ponavigujú ku kempu, ktorý sa nám podarilo minúť (je na začiatku dediny). Ide o menší obecný kemp bez "vrátnice", takže začneme po obligátnom prípitku rovno s rozkladaním stanov bez nutnej byrokracie.

Skala

Na druhý deň sme za veľmi pekného počasia vyrazili skúmať miestne skalky. Privítalo nás idylické údolie, kde sme sa v rámci rozliezania nanominovali do slnečného päťkárskeho sektoru. Kvalita skaly a istenia bola veľmi dobrá k všeobecnej radosti kolektívu. Dlhé cesty, pekné línie a keď si človek odmyslel divoké včely, tak minimum zákerností. Ak sa nejaké predsa len našli, boli dole označené nápisom (BEES !!!) alebo značkou.

Lezenie v Grand Face

Samotné údolie ktorým sa nastupovalo ku skalám bolo veľmi pekné a plné života. Treba vypichnúť, že idylku narušovalo minimum podpapiernikov (huba nevalného vzhľadu, zápachu a pôvodu). Miestna správa totižto strategicky do stredu umiestnila luxusnú dopravníčkovú latrínu, takže sa každý, komu pri pohľade na miestne prásky povolilo, mohol realizovať.

Majo dáva úvodný skok v ceste Pleine lune (7a+)

Strava

Posypová soľ ani iné kumatoxické korenidlá sa "ve Francii" nenosia. Väčšina potravín ponúkaných v rámci samotnej bio dediny Correns a blízkeho okolia spadá do skupina "toto nežer, lebo ti už doma nikdy chutiť nebude". Víno plné pre našinca nezvyklých chutí a vôní je len špička ľadovca. To, že vo svete zvyknú ľudia bežne konzumovať vyššiu kvalitu potravín ako u nás je známa vec, ale jedna súvislosť možno mnohým uniká. Keď som si tak rozjímal nad čerstvou bagetkou z miestnej mini pekárničky obloženej lokálnym bazalkovým bio syrom, tak ma napadlo či ten náš národ nie je permanentne nasraný hlavne z tej košatej stravy, čo si sám sebe ordinuje. No a potom sa vytrubuje, vyblikuje, nadáva, hrozí, toleruje tunelovanie a volí Fico a pod.

Steaky

Služby

V Correns sa dá oficiálne stanovať iba v kempe prevádzkovanom obcou. Je to príjemné malé miesto s krytím posedením pri krbe, sprchami a tureckými toaletami, ktoré drží na uzde dedinský zriadenec. Pánko chodil pravidelne, šíril kultúru a civilizáciu kam mu len hadica dočiahla. Občas návštevníci vrátane nás nervózne posedávali a púlili oči, keď bola sociálka “out of service“, ale to akosi patrí k veci.

Priamo v dedine sú potraviny (asi najbližší zdroj miestneho vína a syrov) a malá pekárnička (zdroj nefalšovaného gastrorauschu), ktoré určite treba navštíviť a využívať. Na väčšie nákupy sa oplatí skočiť do nejakého toho supermarché napr. do Brignoles, kde si človek nakúpi, čo potrebuje. Od steakov až po calvados. Ceny boli únosné, či skôr výborné vzhľadom na kvalitu. Po francúzsky sme nevedeli v podstate vôbec a u miestnych s angličtinou príliš nepochodíte (cica, ktorá kasírovala za kemp vedela). Napriek tomu sa dalo fungovať, ak bola druhá strana ochotná.

Začiatok dediny Correns, kemp sa nachádza hneď naľavo

Jeden príklad za všetky. Hlavný bušič výjazdu Majo, si okrem iného trénuje morál aj pri údržbe bŕzd. Takže keď nám v rámci výletu "došli" predné platničky bolo treba riešiť servis. V autorizáku nás týpek vykázal, že majú v podstate zatvorené. A kecal nám do ksichtu po francúzsky, ako keby sme spolu študovali na Sorbonne. Druhý pokus sme dali v pneuservise prevádzkovanom susedným supermarketom, ako sa ukázalo perfektne vybaveným na to, čo sme potrebovali. Miestny prevádzkar speakoval bez zaváhania a vyplatilo sa mu to. Na počkanie nám vymenili kotúče aj platničky a ešte sme si to mohli aj celé pozrieť.

Počasie

Väčšinu výjazdu bolo slnečno, ale keď spŕchlo, tak to stálo za to. Miestami som mal nutkanie začať stavať loď a zhromažďovať pár zvierat z každého druhu. Istú korenistú príchuť dažďu pridával aj fakt, že duo Sabotér a Mr. Chaos spali v stane postavenom v noci a narýchlo. O niečo tenšie podložky pod spacák a začneme tam jednu upršanú noc rovno klíčiť. V kontexte prostredia, atmosféry a vínového hladinkárčenia nám zvýšená vlhkosť vonkoncom nevadila. Aspoň sa neprášilo.

Adam lezie cestu Caldoquie (7a)

Záver výjazdu bol takisto skôr vodácky ako lezecký. Balili sme sa počas prietrže mračien, zrýchleným prenosom všetkého vrátane stanu pod prístrešok. A potom už len diaľnice, diaľnice a diaľnice až domov.

Doporučenia

• Nenoste drevo do lesa resp. veci z Lidlu patria do Lidlu na regál a nie na trip do Francúzka.
• Veci z miestneho obchodíku a pekárne sú super.
• Stavbu stanu, ktorý bude stáť viac dní, neradno odfláknuť.
• Goretexové botky sú fasa (obdobnú službu spravia crocsy na boso).
• Trénujte pred výjazdom v previse a dlhých cestách.
• V Grand Face sa dá liezť aj keď prší.