Côte d'Azur

Tak sme sa dočkali. Je ráno sobota 15. októbra 2011 05:30, Bohdanovce. Rasťo, Maťo, Majo a Milan sedíme v aute a vyrážame smer Azúrové pobrežie. Na GPS je nastavený cieľ Gorbio - dedinka, kde by mal byť kemp. Cesta prebehla bez komplikácií. Je asi 18:20 a slečna z GPS nás navádza po úzkej, morálovej (nielen pre vodiča) ceste do Gorbia. Na mieste nás čaká nemilé prekvapenie. Kemp je zavretý. Miestny chlapík nám vôbec nerozumie, a tak odchádzame do najbližšieho mesta Menton. Je tma a všetci hľadáme tabuľku kemp. Na rohu jednej úzkej uličky Maťo nachádza vytúžený nápis camping st. Michel. Po asi 500 metroch do kopca prichádzame k bráne, ktorá je otvorená. Vchádzame, skúmame, nachádzame fajn miesto a zakladáme základný tábor. Je to starý olivový háj. Všade je opadané lístie a olivy.

Majo vyťahuje domácu a nasleduje prípitok. Jedna noha, druhá noha a je po fľaštičke. Inštalujeme varič a Rasťo pripravuje prsia pána Sojku. Výborný začiatok. Bodlo by vínko, ale nemáme. Tak zaliezame do stanov a po dlhej ceste zadeľujeme odpočinok. Noc bola ok.

Gorbio: sektory La Balme a Tonsai

Ránko v pohode. Maťo s Majom fotia východ slnka, Milan je na prieskume miestnych záchodov a Rasťo stále spí. Napokon všetci spokojne sedíme pri stole (náhodou stál opustený pri vedľajších stanoch) a raňajkujeme. Asi o pol deviatej odchádzame do Gorbia, kde začíname náš lezecký pobyt. Gorbio je malá dedinka v objatí kopcov. Typická architektúra a neskutočne úzke cesty. Na svahoch malé búdy a všade olivovníky, palmy, kaktusy, krásne borovice. Ľudia tu chovajú kozy, ovce a somáre. Parkujeme na pomerne veľkom parkovisku a podľa sprievodcu smerujeme ku skalám, ktoré sú mimochodom vidieť už z parkoviska. Prežívame krásny slnečný deň, lezieme na kompaktnej skale. Tunajšie vápno je fakt výnimočné. Položené, kolmé, previsnuté, aké len chceš. V sprievodcovi je výber tých najkrajších ciest. Orientácia je výborná.

Okolo pol siedmej končíme a vyrážame príjemne unavení do Mentonu. Máme v pláne navštíviť nejaký obchod, kúpiť vínko a ísť večerať. Nejako sme to ale neodhadli, pretože nám pred nosom zavreli posledný obchodík na pešej zóne. Je nedeľa večer, ale nie na Slovensku, takže markety sú všetky zavreté. Chodili sme po meste a nič. Nakoniec Rasťo v miestnej pizzerke zohnal dve fľaše bieleho a boli sme zachránení. Večeru sme mali teplú, voda v sprche bola teplá, noc bola teplá, vínko chladené, kľud a pohoda. Plán na zajtra je oblasť Peillon.

Peillon: sektory Derriére le Bloc a Chez Pierrot

Je ráno 17:10, Milan fotí východ slnka, Majo zalieva vločky, Maťo budí Rasťa. Opäť krásne slnečné ráno. Zhruba o tom istom čase ako včera odchádzame do Peillonu. Prechádzame nad Monakom cez dedinku La Turbie na parkovisko, z ktorého je vidieť celú oblasť. Vyzerá pekne. Prístup asi 25 minút krásnou prírodou. Vápenec ešte krajší ako v Gorbiu.

Cesty sú dlhé v kompaktnej skale. Krásna oblasť, do ktorej sa určite vrátime. Výhľad na stredoveký Peillon s kostolom na skalnom brale je nezabudnuteľný. Večer sa vraciame cez supermarket do kempu, kde zadeľujeme zaslúžený odpočinok po dvoch lezeckých dňoch. Ochutnávame francúzske syry, salámy a užívame si kľud, ktorý sem tam narušujú holuby, ktoré zbierajú zbytky a potom kadia na stany. Zajtra nás čaká voľný deň.

Monako

Asi o desiatej odchádzame na bus do Monaka. Prešli sme ho krížom krážom a po piatich hodinách sedíme v Mentone na pláži. Dávame sendvič, pijeme vodu a močíme nohy v chladnom mori. Fúka nepríjemný vietor. Výhľad je krásny. Po oddychovom dni sa unavený vraciame do kempu. Nohy dostali zabrať. Už sa tešíme na ďalší lezecký deň.

La Turbie: sektor Périphérieque Ouest

Ráno v pohode. Prdy, záchod, káva, vločky, holuby a spiaci Rasťo. Chystáme sa do oblasti La Turbie nad Monako, kde by sme radi urobili reklamné fotky. Parkovisko je nad skalami. Nádherný výhľad na Monako na jednej strane a na druhej je v diaľke Nice. Zostupujeme skalným chodníkom okolo oceľových sietí (na zachytávanie uvoľnenej sute) na miesto pod skalami nad Monakom. Kocháme sa výhľadom, fotíme. Vyberáme cestu najvhodnejšiu na fotenie. Je to nejaké 6a. Začína dosť silno fúkať, ale fotenie sme zvládli.

Dali sme štyri cesty a presúvame sa pod skalu, pretože sa blíži hustá oblačnosť, ktorá prináša dážď. Sledujeme francúza, ktorý bojuje v 6c+. Nakoniec to prehákuje cez 6a a spokojný sa nechá spustiť. Vedľa v 5-ke bojuje ženština, ale skôr s dažďom ako s cestou. Končí totálne mokrá. Dobre sa na to pozerá zo sucha spod klenby. Okolo štvrtej balíme a odchádzame k autu. Večer v kempe prší, ale stôl máme pod strechou pri umyvárke a užívame si pohody. Prší asi do desiatej. Koštujeme vínko, syr. Zajtra opäť Peillon. Dúfame, že bude počasie ako sa patrí na Azur.

Peillon - Chez Pierrot

Zobúdzame sa do krásneho rána (aj holuby). Po obvyklom ceremoniále odchádzame smer Peillon. Prežili sme lezenie v krásnej slnkom zaliatej oblasti. Najkrajší deň čo sa týka počasia. Dokonalé. Krásne 30 metrové cesty. Proste super.

Večer sme v markete zakúpili steaky a Rasťo nám ukázal ako na ne. Milan má v ruke stopky. Majo 1:35 min. Milan najdlhšie 1:50. Samozrejme z každej strany. Myslím, že to bol zážitok nielen pre nás, ale pre celý kemp. Tá vôňa... holuby nedýchali. Kedže nás čakal ďalší rest day, tak sme koštovali trošku dlhšie.

Návšteva Verdon Gorge

Máme rest day a cieľom je tentokrát francúzsky grand canyon - Verdon. Čaká nás road trip, dokopy 214km. Opäť sa ukazuje pekný slnečný deň. Cesta krásnou prírodou okorenená úchvatnou scenériou samotného kaňonu. Okolo sa tiahne úzka jednosmerná cesta po ktorej sa preháňal James Bond. Pekný výlet, ktorý je treba vidieť.

Pre nedostatok času sme obetovali Saint Tropez. Nevadí. Večer sme sa vrátili unavení a hlavne vyfúkaní. Výhľady boli v zhruba 1000 m nadmorskej výške, takže vietor bol chladný. Večer sme zaľahli veľmi skoro.

La Turbie: sektor La Loubiére

Slnečné ráno. Raňajky. Odchod do sektorov pod La Turbie. Skala pomerne dosť vyšmýkaná, asi veľmi obľúbená. Je sobota a tým pádom viacej ľudí. Vedľa v sektore lezie stredoškolský zájazd. V stene visí asi 12 babeniek a štebot ako vo voliére. Dali sme 4 cesty a vôľa na ďalšie nejako došla. Naviac Majovi nejako švŕka v bruchu, Milan si spravil dieru do lezečky (ako cent) a Maťovi s Rasťom sa nechce. O 14-tej končíme. Zajtra (v nedeľu) je všetko pozatvárané, a tak si ideme nakúpiť mlsky pre blízkych. Večer relaxujeme, pozeráme fotky. Dohodli sme sa, že na záver zadelíme Peillon. Je to oblasť, ktorú sa skutočne oplatí navštíviť.

Peillon: sektor Baus Roux

Záverečný lezecký deň. Krásne počasie a krásne cesty. Každý dávame zhruba 10 ciest, teda Milan určite. Posledné fotky sú aj so západom slnka. Večer sme dohodli budíka na 5:00. Dali sme posledné (dvadsiate) vínko a šup do spacáku.

Na další deň v pondelok o 6.35 odchádzame. Cesta späť je v pohode až na záver, keď nás pri Viedni chytá dážď, horšia viditeľnosť a spomalenie. Za hranicami nás víta slovenská benzínka (OMV) s obsluhou, ktorá by naštvala aj koalu. Dojazd domov v pohode.

Čo dodať na záver? Myslím, že sme prežili príjemných 10 dní s fajn priateľmi. Dali sme cez 30 krásnych ciest v úžasnej prírode. A aby som nezabudol, naučili sme sa po francúzsky. BON žúr. MER si côte d'Azur.