Fínske skalky autom

Sám si už presne nepamätám, kedy sa prvý krát objavil nápad ísť sa pozrieť autom do Fínska. Zloženie posádky a ciele samotnej cesty sa vykryštalizovali, ako to už pri takýchto podnikoch býva, pár dní odchodom.

Po utrasení vyrazilo v piatok lezecké kvarteto v zložení Sojky, Martin a Martin v krvavo skorých ranných hodinách smer Poľsko. Krajina jablkových sadov a nespútanej cestnej agresie, nás opäť raz nesklamala a ponúkla bohatý program. Kamiónové sprievody, kopec miestnych šoférov, ktorých len tak nejaká tá kolóna nerozhádže, a ktorí s nezameniteľným štýlom ľudí povznesených nad smrť predbiehali čo to dalo aj čo to nedalo.

Inak cesta relatívne ubiehala a dokonca som mal pocit, že cesty boli v lepšom stave, ako keď som prechádzal tou časťou krajiny naposledy. Idylku troška naštrbilo naše vozidlo, (Rasťom veľkoryso poskytnutá Octavia Combi, inak relatívne komfortná a spoľahlivá) ktoré prestalo niekde okolo Varšavy klimatizovať. V kombinácii s 37 stupňami a predbúrkovým dusnom to bola zabijácka kombinácia. Našťastie, čím sme boli severnejšie, tým bolo počasie znesiteľnejšie.

Výlet začal byť naozaj zaujímavý až po prekročení litovských hraníc. Vo Vilniuse sme mali dohodnuté prespanie u Martinovho kamoša Simonasa, ktorý nás kráľovsky pohostil a nechal umyť a prespať. Pôvodný plán bol následný priamy ťah na Talin, kde sme chceli stihnúť trajekt, ktorým by sme sa dostali do Helsínk a stihli si pozrieť mesto. Koho práve napadlo, že takéto plány obvykle nevychádzajú, si môže pripísať bod. Vzhľadom na naše pohodové tempo, buržoáznu zástavku na kúpanie v lotyšskom mori a celkovo príjemné cestovanie cez Litvu, Lotyšsko a Estónsko, sme prišli neskoro a chytili až posledný možný trajekt. Tento nás vyhodil na fínskej pevnine až niekedy pred polnocou. Nasledovalo zháňanie ubytka. Prvý kemp bol bohužiaľ plný. Našťastie nás miestna omladina nasmerovala na iný kemp asi 40 km od Helsínk.

Helsinki

Až tu sme prvý krát okúsili, že fínsky kemp je veľmi kultúrna a na cenové pomery v krajine aj výhodná alternatíva. Nejeden priaznivec bivaku v škarpe by mohol namietať, že je to príliš veľká gajáreň. Na druhý deň sme sa vracali do Helsínk na prehliadku mesta.  Odtiaľ už sme vyrazil smer Olhava, čo mala byť veľmi fotogenická oblasť s lezením nad vodou. Keď sme k večeru úspešne dorazili k národnému parku Repovasi do bodu asi 6 km vzdialeného od cieľa boli sme nemilo prekvapený zamknutou závorou na ceste. Milý pánko, čo kempoval neďaleko, nám vysvetlil že tam majú prístup iba majitelia chatiek v danej oblasti. A že ďalej sa dá ísť jedine na pešáka. Vzhľadom na pokročilú hodinu sme sa rozhodli rozložiť tábor priamo pri parkovisku "neďaleko jazera" (ošemetný pojem vo Fínsku, nemá zmysel ho tam používať). Na druhý deň sme chceli spraviť túru do Olhavy, zaliezť si a ísť zase späť. Nočný dažď nás ale odradil a pokračovali sme z Repovasi ďalej na sever.

Pohodička pri Tervajärvi

Ďalšou zástavkou boli skaly situované priamo v meste Savonlinna kúsok od cesty. Fínska žula bola celkom fajn a hlavne po dlhej ceste autom padlo cvičenie dobre na úžitok. Ďalší kemp bol už tradične pri jazere. Tentokrát aj s pieskovou plážou. A zase raz luxusné plávanie ako večerný dezert.

Ráno nasledoval zrýchlený presun na sever, čo v praxi znamenalo obrovské rovné úseky kvalitnej vozovky lemované brezovo-ihličnatými lesíkmi plnými komárov, sobov a losov. Konkrétne soby boli hojne prítomné popri aj priamo na ceste. Sú všetko len nie plaché. Losa sme videli len raz, aj to sa len tak mihla cez cestu samica s mladými.

Po celodennom cestovaní sme zakotvili opäť pri jazere (Juuma), tentokrát mal kemp k dispozícii aj veľmi luxusnú saunu. (Pochopiteľne s výbehom do jazera.) Po regenerácii bola na druhý deň naplánovaná túra po miestnom národnom parku - Medvedí chodník, alebo nejak podobne sa to volalo. Vykľula sa z toho prechádzka kopcovitými mokraďami, zamorenými extra agresívnym druhom komárov. Jediná stratégia, čo nich fungovala, bola rýchla chôdza a ignorácia.

Trochu odbočím. Čo som si stačil všimnúť po ceste v parkoch a kempoch je, že fíni sa naozaj starajú o niektoré veci a všade aplikujú jednoduché a zrejme aj účinné riešenia na bežné problémy spojené s pobytom človeka v chránenej oblasti. Kompostérmi na degradabilný odpad počínajúc a kompostovacím latrínami, kde sa výstupy kráľov tvorstva zasýpajú dreveným drteným odpadom končiac. Vzniká tak rozumný esteticko-ekologicko-pachový kompromis riešiaci obsieranie si lesa v okolí chodníkov. Čo potom robia s toľkým kompostom netuším. To nechám na preskúmanie ďalšej výprave.

Po túre sme ho valili na sever smer Rovaniemi, primárny cieľ prekročit polárny kruh, sekundárny firemná predajňa firmy Martiini (výrobca nožov).  Pomotali sme sa aj po akomsi Santa Klausovom dome, čo bolo centrum predaja suvenírov vystavané pri čiare, ktorá symbolicky označuje hranicu polárneho kruhu. Obchodík s nožmi príjemne prekvapil, ústretová obsluha spolu s výstavou nepredajných kúskov a priaznivými cenami spravili dobrý dojem. Následne opäť kemp. Netradične nie pri jazere, ale pri rieke. Bol v meste, preplnený a v noci na nás pršalo. Slnko zašlo veľmi neskoro a samotná noc sa vyznačovala absenciou tej správnej tmy a ticha. O to prvé sa postarala zemepisná poloha o to druhé francúzski puberťáci, ktorí hrali nejakú fasa hru, kedy sa z jedného stanu vykrikuje niečo do ďalšieho a tak dokola.

Trad climbing v oblasti Havukallio pri Lahti

Po rannej rutine, sme zase potiahli dlhšiu štreku naraz, tentokrát už smerom na juh. Cieľ bola lezecká oblasť neďaleko Lahti. V reále bola kúsok od parkoviska, asi 10 min cesty chodníčkom cez metrovú zelinu a lesík. Počasie bolo veľmi vydarené slnečné (samotné skaly boli väčšinou v tieni). Väčšina ciest bola tradicionalistická, takže si Rasťo s Martinom pozakladali do sýtosti kopu železa, čo sme vozili dovtedy hore dole v aute. Dokonca tam neboli komáre. Fínsko, lesík a žiadne komáre? Mám troch svedkov! Táto lokálna idylka dokonca vyvolala diskusiu, či by sme nemali zakempovať priamo pod skalami a odísť preč až na druhý deň. Vzhľadom na oblačnosť, ktorá sa začala k večeru tvoriť a vyzerala veľmi potentne, sme sa rozhodli vyraziť smer Helsinky s tým, že sa operatívne rozhodneme kde budeme spať.

Nakoniec to vyšlo tak, že sme stihli posledný trajekt o desiatej večer do Talinnu a posunuli spanie operatívne ďalej. Po vylodení sme sa presúvali hľadajúc nocľah už smerom na Litvu do neskorej noci. Nič poriadne po ceste nebolo a navyše začalo pršať. Improvizovane sme to odstavili vedľa stodoly na bočnej lokálke. Rozložiť stan, 5 hodín limba, zbaliť stan, vifon ala primus, traumatická defekácia v blízkom hmyzom zamorenom lesíku a zase na cestu. Kerouac by z nás mal radosť.

Kúpanie na peknej pláži Baltického mora v Lotyšsku

Od tohoto bodu sme ťahali v kuse s prestávkami na jedlo, nákup suvenírov, a rozcvičenie ubolených a usedených tiel. Poľsko sme absolvovali v noci, čo sme si najskôr pochvaľovali kvôli absencii klímy. Neskôr to bolo samozrejme značne vyčerpávajúce, hlavne pre šoféra. Domov sme dorazili na obed v nedeľu. Rozbití ako slovenské verejné financie.

Fínsko je podľa bežne dostupných informácii istým spôsobom krajina superlatívov. Extrémne nízka miera korupcie, veľké investície do vzdelania, úžasná schopnosť bojovať s ťažkosťami (človek verzus príroda, Fínsko verzus Rusko) a podobne. Za ten krátky čas, čo som sa v tej krajine motal, som ochotný uznať, že niečo na tých tvrdeniach bude. Aj pri našom pohľade "z rýchlika" som mal pocit, že v okolí je bezpečne a veci čo tam fungujú sú dotiahnuté do detailov.

Na záver zopár subjektívnych rád či postrehov:

• cez Poľsko sa nechajte poslať v kontajneri vlakom aj s autom najlepšie na sedatívach
• ak budete spať opakovane v kempoch opláca sa celkom kúpiť Camping card scandinavia na zľavy
• na trajekte ide klimatizácia na plné bez ohľadu na vonkajšiu teplotu, treba sa obliecť
• bez Endiexu by človek mohol zažiť viac vzrušenia ako je žiadúce (ale to všetci poznáte)
• vedieť po anglicky sa v tejto krajine rentuje
• plávanie v jazerách stojí za to
• fotograf si príde na svoje, hlavne na severe je v lete podvečer veľmi zaujimavé svetlo
• nie je od veci nakúpiť si žrádlo v lacnejšej krajine po ceste, napr. v Estónsku