Kalymnos
Na Kalymnose sme strávili v zložení Milan, Sabotér, ja (Martin) a Luboš prvé dva májové týždne. Lezecká dovolenka to bola naozaj skvostná a myslím, že predčila všetky naše očakávania. O kvalite lezenie radšej nebudem ani písať. Všetky superlatívy by som vyčerpal v prvej vete a potom by som sa už len opakoval. Stručne povedané: treba kúpiť letenky a vyraziť smer lezecký raj.
Čo sme tam vyliezli?
Niekomu sa podarilo nečakane, niekomu plánovane preliezť peknú cestu s ešte krajším čísielkom. Vzhľadom na nekonečný výber ciest sme liezli prevažne na on-sight a flash. Sabotér vyliezol na OS dve 6c+, Luboš 6b+, Milan 6c+. Mne sa podarilo onsajtnúť 7a+.
Kde sme liezli?
Na oboznámenie sa s miestnymi reáliami sme najskôr navštívili sektory, ktoré sú dostupné bez skútra a to pekne sprava doľava: Poets, Iannis, Kalydna, Ivory Tower, Stankill, Panorama, Grande Grotta, Afternoon. Neskôr sme si požičali skútre a vyrazili do Arginonty, kde sú asi najkrajšie 6béčka, aké som kedy liezol. V Ghost Kitchen sú tiež parádne línie a prekvapivo nielen tie v hlavnom sektore so známymi “tufa seats”, ale aj cesty naľavo v sivých platniach. Neskôr sme si absolvovali výšľap do málo navštevovaného, ale veľmi pekného sektora Olympic Wall. Navštívili sme aj jeden z najznámejších a najstarších sektorov Odyssey, o ktorom som si mylne myslel, že bude poriadne olezený. Po porovnaní s Massone v Arcu musím uznať, že vyšmýkanosť na Kalymnose je neexistujúci problém.
Ubytovanie a stravovanie
Ubytovaní sme boli v príjemných apartmánoch Theodoridis v samom srdci Masouri. Reštiky a obchod sme mali vzdialené cca 30 metrov, takže sme hocikedy mohli vybehnúť dokúpiť zásoby (hlavne víno). Pláž sme mali hneď za barákom. Stačilo len zbehnúť zopár schodov a skočiť rovno do mora. Pán Theodoridis sa ukázal ako veľmi sympatický ujo, ktorý na privítanie nezabudol priniesť flašku červeného.
Menších supermarketov je v Masouri hneď niekoľko, výber majú naozaj veľký a ceny sú v porovnaní s veľkým obchoďákom v Elies, do ktorého treba ísť na skútri, len o trochu vyššie. Celkovo je cenová hladina vyššia ako na Slovensku, ale dá sa na to zvyknúť. Kto chce ušetriť, ten môže jesť 3 krát denne vynikajúci Gyros Pita (2,5 EUR) a zapiť to vodou z prameňa :) My sme neodolali a dopriali si Gyros plate, Lamb chops a iné variácie na mäso so zeleninou, pita chlebom a hranolkami. Samotná porcia je za cenu 6 EUR čisté obžerstvo a vyžaduje naozaj vyhladovaného lezca, aby ju zvládol. V tomto kontexte musím odporúčať Bistro Sunrise, kde nás vždy s veľkou radosťou pohostili žoviálny časník a naspídovaný kuchár (Hi, guys).
Logistika
Pre prípadných záujemcov uvediem praktické informácie ohľadom dopravy na Kalymnos. Leteli sme cez Ryanair z poľského Krakova na ostrov Kos. Letenky sme objednávali v januári a vyšli nás približne 160 EUR aj s 15 kg batožinou na dve osoby. Cesta autom z Trnavy do Krakowa cez český Tešín trvala aj s obchádzkou asi 5 a pol hodiny. Auto sme nechali na parkovisku na letisku za cca 40 EUR. Z letiska na Kose sme sa dopravili autobusom do prístavu Mastichari (2 EUR). V prístave sme si počkali na kávičke na osobný trajekt (6 EUR) na Kalymnos. V hlavnom meste Kalymnosu Pothia sme naskočili na taxík (15 EUR), ktorý nás doviezol rovno pred rezervovaný apartmán v Masouri.
Na dopravu do vzdialenejších sektorov sme si požičali skútre od ústretového pána v malej požičovni Rentco. Táto sa nachádza na okraji Masouri smerom na Pothiu.
Nielen v príjemnej klasifikácii a excelente odistených cestách je čaro Kalymnosu. Úžasné sú hlavne samotné línie: jasné, atletické, previsnuté so šialenými no-hand restmi, ale aj technické, vyžadujúce majstrovstvo Kršlenických platničkárov.
Ja už teraz viem, že sa na Kalymnos v najbližšej dobe vrátim. Kto sa ku mne pridá?