Kompanj a Buzetski kanjon

Rok po objavení oblastí okolo chorvátskeho Buzetu sme sa vrátili na čarovnú Istriu. Zvolili sme osvedčený itinerár: dva kratšie a dva plnohodnotné lezecké dni. Ubytovali sme sa znova v apartmáne Pino (vrele odporúčam) v mestečku Roč.

Milan, Michal a Sabotér mali v pláne nabehať metre na skalách. Ja som už absolvoval rozlez v Španielsku a skôr som dúfal, že sa mi podarí popreliezať nejaké načaté projekty.

Ideme smer Kompanj, ale pozor na sneh

Vo štvrtok poobede sa mi hneď zadarilo v Kompanj v ceste Energierauber. Vedel som, že to je ľahšie 7b, ale prelez prvý pokusom po roku ma príjemne prekvapil. Chalani sa striedali hneď vedľa v dobíjaní klasiky Krankenhaus (6c+).

Na ďalší deň sme išli znova do Kompanj. V sektore Katz som mal rozrobenú Pilates line (7b+). Len hmlisto som si pamätal, kde sú ťažké fleky. Prvý pokus som spadol v strede vo výleze z previsu. Tretí pokus pražilo slnko a spadol som ešte nižšie. Nechal som sa spustiť a počkal pol hodinku. Ako na zavolanie prišli mračná a začal fúkať studený vietor. To už som sa nemohol vyhovoriť na podmienky a cestu som preliezol.

Milan lezie Surla 6b, sektor Katz, Kompanj

V sobotu sme sa vydali preskúmať sektor Doser v Buzetskom kaňone. Na úvod sa mi podarilo zle identifikovať rozlezovú cestu. Doser 6c+ som vyliezol len preto, že mi hrdosť nedovolila sadnúť si v  “šesťbéčku”. Miško sa tiež práskol a troška si posedel vo svojom rozlezovom “6a+”.

Sabotér lezie Gori Ussi 6b, sektor Doser, Buzetski kanjon

S kvalitnými prvými bandaskami som sa mohol pustiť do niečoho ťažšieho. Light as Asamushi 7a+ vyzeralo byť presne môj štýl: lezenie po hadoch ako na Kalymnose. Pár krokov za menšie chyty v strednej pasáži sa mi podarilo prečítať správne. Zvyšok cesty som už len kontroloval hladinu laktátu v očakávaní prekvapenia na záver, ktoré chvalabohu neprišlo.

Ja v ceste Light as Asamushi 7a+, sektor Doser, Buzetski kanjon

Posledný lezecký deň sme sa vrátili do Kompanj. Rýchly rozlez a už som špekuloval ako preliezť kľúčové miesto v Curfew (7a+). Majkove riešenie z minulého roka sa mi zdalo nereálne. Skúsil som nasadnúť na vysokú ľavú nohu a urobiť ďaleký fix z lišty do bočákovej dvojprstovky. To už bolo lepšie. V druhom pokuse som stupil pravačkou ešte o pár centimetrov vyššie a boulder som preliezol “s prstom v riti”.

Michal lezie v Kompanj

Mám také tušenie, že okolie mestečka Buzet sa stane v najblizších rokoch jednou z top európskych lezeckých destinácií. Domáci už pochopili, že lezci prichádzajú aj mimo letnej turisticke sezóny, a preto investujú kopec peňazí do rozvoja infraštruktúry pre lezcov. V Roči napríklad postavili úplne novú a luxusne vyzerajúcu bouldrovku v rámci projektu Buzet Outdoor.