Sekaniny

Cez víkend 15. - 17. júna sme sa tradične stretli na výročnej schôdzi, aby sme prerokovali povinnú agendu a dobre si zaliezli. Po minuloročnom prieskume sme vybrali za miesto konania oblasť Sekaniny.

Sekaniny

Sekaniny sú neznáma andezitová oblasť pri Lehote pod Vtáčnikom. Dôvodom je absencia akéhokoľvek sprievodcu. My sme sa dokázali cez tento menší nedostatok preniesť a dosýta sme si zaliezli v kľude a v peknej prírode.

Sekaniny

Skaly sa nachádzajú v Baškovej doline cca 6 km od Lehoty. Prístup je v prípade ubytovania na chate Smrečina úplne triviálny a trvá cca 10 minút. Skaly sú rozdelené do dvoch hlavných sektorov s južnou (naľavo od cesty) a severnou orientáciu (napravo od cesty).

Sekaniny (chata)

Južný sektor poskytuje cca 20 ľahších ciest do VII-, ktorých obtiažnosti sú napísané na skale. Pokračovaním popri skalách smerom naspäť ku chate sa dá dostať k sektoru s vežou a novými ťažšími cestami neznámej obtiažnosti v stene pri veži. Tu sa nachádza aj vzdušná línia Hrana Vtáčnika, ktorú som liezol a musím potvrdiť, že vôbec nebola zadarmo. Odhadovaná obtiažnosť bude niekde medzi VI+ a IX-.

Sektor severnej orientácie sa nachádza troška vyššie po prúde potoka, cca 10 minút chôdze od chaty. Lezenie je tu priam ideálne na veľmi teplé letné dni. V prípade 30 stupňových horúčav sme si tu aj minulý rok vynikajúco zaliezli. Línie sú tu o poznanie dlhšie, ťažšie (VII a viac) a celkovo divokejšie. Na prvý pohľad je jasné, že domáci lezci zatiaľ stihli odistiť iba tie najväčšie čerešniky. Množstvo línií preto stále čaká na očistenie spod nánosov machu a odistenie.

Chata, guľáš a iné radosti

Výber chaty Smrečina za základný tábor bol vynikajúci ťah a mám silnú predtuchu, že sa tam vrátime aj o rok. Blízkosť skál, skvelé vybavenie a kapacita 25 postelí boli pre našu klubovú akciu takmer ideálne. Spokojné vyzerali byť aj deti, ktoré sa šantili na trávičke pri chate.

Sekaniny (chata)

Dospeláci na čele s prezidentom sa v piatok venovali vareniu guľáša a degustácii liehovín z rôznych kútov Slovenska. Tí triezvejší a viac motivovaní (vrátane mňa) si v sobotu dvojfázovo zaliezli. Menej ambiciózni členovia a detičky sa vešali v cestách v južnom sektore a užívali si samotu dobre utajených skál.

V sobotu večer sme prebrali povinné body schôdze a mohli sme sa ďalej venovať relaxu pri poháriku a grilovaných špecialitách. Pri voľbe prezidenta obhájil svoju pozíciu Rasťo a to najmä vďaka bezchybnému (a nepresolenému) guľášu.

Nedeľa lezecky priala hlavne nám “deterom”, ktorí sme navštívili severný sektor. Skvostné dlhé línie preverili vytvrvalosť a jedna sedmičková stienka dokonca aj morál.

Latka bola tento rok nastavená naozaj vysoko, a tak som zvedavý, ako sa nám ju podarí prekonať na budúcoročnej akcii. Možno dovtedy uzrie svetlo sveta aj nejaký sprievodca a konečne príjdeme na to, čo za cesty sme to tam vlastne liezli.