Senická invázia na Turniská
8.5.2013 vyrážame v zostave Majo, Milan, Ivan a ja na Turniská. Prvá zastávka je vo Vrútkach, kde si Milan kupuje nové lezečky. A pokračuje sa ďalej na východ. Cesta ubieha rýchlo, kocháme sa výhľadmi na tatranské štíty za Milanovho komentára, kde je aký štít a kde je aká lezecká cesta. Okolo jednej popoludní parkujeme za obcou Kojšov. Na parkovisku napočítam 20 áut, čo ma trochu rozhodilo, ale Majo vraví, že to bude v pohode. Tak si ešte uvaríme kávu, niečo zjeme a už pomaly stúpame pod skaly na naše 4 dňové pôsobisko.
Turniská
V stúpaní je ešte povinná zastávka pri prameni nabrať vodu a už aj stojíme v jaskyni pri ohnisku. Zhadzujeme batohy vyberáme lezecký matroš a púšťame sa do prvých rozlezových ciest. Pomaly sa zvečerieva a lezci odchádzajú domov. Aj my završujeme prvý deň lezenia a chystáme sa dolu do obce na pivko. Šariš je načapovaný, debata v plnom prúde a zrazu sa zjavuje známe strieborné auto. Prišiel Rasťo. Debata pokračuje cca do 22 hodiny a čaká nás cesta hore. S Majom nasadzujeme svoje tempo výstupu a pri prameni naberáme vodu. Pokračujeme do jaskyne a pripravujeme ohnisko na večeru. Po 10 minútach sa objavuje Rasťo s tým, že trošku zablúdil a hneď 5 minút po ňom aj Milan s Ivanom. Oheň blčí a začína sa pripravovať klasická večera: slanina, klobásy a Rasťove špeciálne naložené kuracie mäso.
Deviateho mája ráno sme sa nejako rozdelili do skupiniek a začali ubúdať ďalšie lezecké metre. Každý si našiel to svoje. Poobede nás doplnila ďalšia skupina zo Senice v zložení Juri, Peťo, Duge, Mišo a Slávek. Po zvítaní sa zase porobili lezecké skupinky a roztrúsili sme sa po miestnej oblasti. Majo vytrvalo skúšal cestu z príznačným názvom KRV A ZVRATKY za 9. Vždy keď do cesty naliezol, sme sa zväčša zastavili a morálne ho podporovali v pokuse. No cesta nie a nie pustiť. Po pekne strávenom dni sme niečo pojedli a vybrali sme sa spláchnuť prach z jaskyne pivom do miestnej Karčmy. Po nejakých pivkách sme sa desiati vybrali späť do nášho základného tábora. Cesta ubieha úmerne vypitým pivám a stúpaniu. Keď dorazil posledný člen skupiny, začalo sa s prípravou večere a debaty o lezení a opekaní nemali konca kraja.
Turniská
V piatok to pokračovalo v rovnakom štýle, ráno sme sa porozdeľovali do skupiniek podľa výkonnosti a rozliezli sa po sektoroch. Posledný večer sa už dolu do povestnej Karčmy podaktorým ísť nechcelo, tak sme túto povinnú jazdu absolvovali len ja, Majo, Rasťo, Mišo a Ivan. Večer po návrate do BC nás čakala pripravená živánska, ktorá v nás zmizla až podozrivo rýchlo.
Turniská
V sobotu ráno nás zobudili lezci z košického klubu, ktorí tam prišli na kurz lezenie. Ešte sa čo to poliezlo a Majovi sa podarilo zdolať nacvičovanú cestu. Všetci sme mu držali palce a posledný pokus mu vyšiel excelentne. Ešte sme si pozreli ako miestny borec rozluskol projekt za 10- v klembe a okolo 15-tej sme sa pomaly sa vybrali späť do reality každodenného života.
