Senická invázia na Turniská — 2. ročník
Aj tento rok sme sa rozhodli stráviť predĺžený víkend od 30. 4. do 4. 5. na Východnom Slovensku v lezeckej oblasti Turniská. Zostava bola trošku pozmenená, tentokrát sa nás nazbieralo jedenásť.
Ešte 3 dni pred odchodom nebolo vzhľadom na počasie jasné, či vôbec pôjdeme. Nakoniec sme sa predsa len vybrali. 30. ráno vyrazili Milan S., Juri, Dušan a Mišo. O jednej popoludní zase Ja, Milan J., Slávo a Katka, ako jediná baba tejto výpravy. A konečne okolo tretej popoludní nás stíhali Maťo, Ivan a Majo.
Turniská
Prvú zastávku sme mali v Banskej Bystrici, kde sme navštívili Hudy Sport, keďže Slávo potreboval nový sedák. Kvôli zdržaniu v hudáči nás Maťo s chalanmi na Starých Horách dobehli.
Ďalšia cesta mala byť spoločná, ale Milan sa rozhodol, že použije skratku, ktorú som neskôr nazval ako Messnerova skratka. Cesta viedla dolinou Nízkych Tatier a vyústila pri Liptovskej Mare. Výhľad na končiare a hory bol pekný, ale cesta rozbitá a samá diera. Vo finále nás chalani predbehli asi o pätnásť minút.
Posledná zastávka bola v Spišskej v Tescu, kde sa dopĺňal proviant. Tu sme dobehli chalanov a dohodli sme sa, že sa stretneme až v povestnej kojšovskej karčme.
Zavolali sme Michalovi, ktorý tam bol už od pätnástej hodiny, ako to na mieste vyzerá. Hneď sa pochválil, že majú nejakých 10 ciest za sebou, a že sa pomali chystajú do krčmy. Po príjazde do dedinky Kojšov nás už čakali Milan S. a Mišo. Juri s Dušanom zostali hore na Turňách chystať drevo na večerný oheň. Čoskoro po nás dorazili aj Maťo s posádkou. Po uvítacom pivku sme zaparkovali autá pri potoku, naložili batohy a za mierneho mrholenia a svetla čeloviek pomaly začali stúpať do kopca.
Čakali sme, ako sa z batohom popasuje Katka. Mišo ako pravý gentleman sa podujal jej veci vyniesť, za čo mu bola evidentne vďačná, keď dorazila do miesta nášho BC s vyplazeným jazykom. Po založení ohňa sa začalo s opekaním a rozkladaním karimatiek a spacákov.
Turniská
Prvá noc ubehla a začali sa variť raňajky, káva a maté. Po posilnení sa partia jedenástich lezcov podelila do skupín a roztrúsila po Turniskách. Celý deň už prebiehal v lezeckom duchu. Každý si našiel cesty podľa chuti.
Navečer sme sa zasa všetci stretli spolu v BC, niečo sme zjedli a šup ho na povestný Šariš (mimochodom, minulý rok sa mi zdalo to pivko lepšie). Večer po návrate do BC sme znova niečo poopekali a zaliezli do spacákov, aby sme nabrali nové sily na ďalší deň.
Turniská
Nový deň začal identicky, takže sme liezli a liezli. Poobede okolo sedemnástej hodiny prerušil naše úsilie dážď. Chuť na pivo bola silnejšie ako dážd, a tak sme sa vybrali zase dolu. Tento posledný večer v krčme trošku opíšem, lebo tu bol miestny borec, ktorý hral na gitaru, a tak sme si aj trošku zaspievali. Repertoár mal hudobník bohatý, len spevná zásoba členov týmu bolo slabšia - väčšinou len nadpis a refrén.
Ja, Maťo a Majo sme to zabalili skorej a išli späť na Turne. Zaspal som pomerne skoro, takže ani neviem, kedy sa zbytok bandy vrátil. Z počutia viem, že to bolo dosť neskoro, a že boli v dosť v dobrej nálade.
Sobotné ráno už bolo dosť zatiahnuté, tak sme zamýšľali, čo ďalej. Majo So Slavom poskúšali v klembe ešte jednu osmičku. Milan S., Juri, Duge a Mišo opustili BC ako prví. Maťo, Majo a Ivan sa tiež pobrali dolu. Ja s Milanom, Katkou a Slavom sme to tam tento rok uzatvorili. Pozbierali sme odpadky a mohli sme sa konečne pobrať dole k autu.
Cesta domov ubiehala pomerne rýchlo. Chlapci v Juriho aute si ešte vybehli na Tomašák. My sme sa zahrávali s myšlienkou pozrieť si Tatry, ale keďže boli celé v daždivých mrakoch, tak sme pokračovali ďalej smer k domovu. Napadlo nás ísť ešte do Súľova, ale ani tu nebolo počasie vyhovujúce, tak sme okolo devätnástej hodiny už parkovali pred mojím činžiakom v Senici.
Celkovo hodnotím tento výjazd (aj keď bol o deň krajtší) dobre. Na druhý rok už by som išiel asi niekam inam, možno bližšie. Teraz sa už teším na rodinnú akciu Sekaniny 2014, ktorú si dúfam užijem vo väčšej pohode ako minuloročnú.
