Sezóna 2013

Vyše mesiac som čakal na záchvat kontraproduktivity, ktorý by ma nakopol k zhrnutiu môjho pôsobenia na skalách v roku 2013. Sám som veľmi zvedavý, kam ma útržky mojej chabej pamäte a zápisky z denníka zavedú.

Sezónu som začal s Majom a Messnerom v posledný februárový deň v Karpatoch. Nástup hlbokým snehom a lezenie bez trička počas kalendárnej zimy, tak toto sa dá zažiť len na Kršlenici.

V druhej polovici marca sme so seničanmi vyrazili do Ospu. Hneď v prvý deň som na moje veľké prekvapenie flashol Tantalove muke. Oddych ležmo na vtákmi obsranej polici 25 metrov nad zemou zostane navždy vrytý v mojej pamäti. Ďalší deň som sa v preľudnenej Mišej peči trápil, zato Majko vyliezol všetko, čo mu pod ruky prišlo.

Výjazd do Cereda sa po pár hodinách po príchode do Talianska plynule pretransformoval na výjazd do Arca. Tu som týždeň vkuse nakladal a AF-koval v každom 7a, do ktorého som naliezol. Prelezová karta v rukáve nebola, ale zmrzlina, pizza a večery pri víne stály za to.

Posledný deň nášho výletu do Arca neskutočne pršalo. Chcel som hodiť uterák do ringu a zadeliť zrýchlený únik z údolia rieky Sarca. Staršina Marián však zavelil a tak sme aj s Adamom poslušne naklusali pod previsy v Massone. Vytrvalý dážd, 100 % vlhkosť a záchranársky vrtulník nad hlavami dotvárali atmosféru tohto jedinečného dňa. Beach boys som vtedy na pár pokusov vyliezol, akurát doteraz nechápem ako a prečo.

Pred odchodom na Kalymnos som ešte absolvoval zopár tréningových návštev Alternatívky a Skalky pri Trenčíne, kde som vyliezol Finále 88.

Nasledovala dlho očakávaná návšteva lezeckého ghetta izolovaného na ostrove poblíž tureckých hraníc. Môj plán zostať celý mesiac síce nevyšiel, no aj za dva týždne sa mi podarilo pochopiť niečo z dynamiky tohto jedinečného miesta. Spolu s Lubošom, Milanom a Sabotérom som sa tešil z každého vylezeného metra v dokonalom vápne. Po 14 dňoch som bol celkom namotaný a odsúdený na pravidelný prebrus na klinike Kalymnos.

Potom prišiel návrat do slovenskej reality, kde som do konca mája ešte stihol 4 návštevy Alternatívky. Započal som sériu pokusov v Stanici. Potom prišla perióda daždivého počasia, ktorá zmarila akékoľvek nádeje na prelez.

Keď všade leje, tak treba vyraziť na Sinnú. V NAPANT-e predsa musí byť suchšie ako v Jelenci. A tak aj bolo, akurát miestny tvrdý platňový štýl a klasa vyžadujú trocha dlhšiu aklimatizáciu. Každopádne Majky a Adam bachli Súľovicu, za čo majú u mňa doživotný rešpekt.

Dvanásteho júna som cez oko hurikánu nekonečných daždov preliezol v dokonalých podmienkach Halucinačnú na Skalke. Tým som si asi aj vyčerpal množinu inflačných deväťmínusiek v tejto oblasti.

Na ďalší júnový víkend sa konalo stretnutie členov a nečlenov HK Tongba na Sekaninách. Všetky ľahšie klasiky sme už mali polezené z minulého roka, tak sme skúsili aj nejaké novšie línie. Zhodnotili sme, že taká Amerika asi osmička nebude, keď ju Majo nevedel ani len prebiť. Žeby úspech v ceste zaručoval ape index +20? To zistíme až keď príjde cestu vyskúšať Slávo prezývaný “kondoří dítě”.

Do konca mesiaca som dal ešte zopár návštev karpatských lesov: Altoška, Dobrá Voda, Kamenné, Kršlenica. Podmienky panovali všeobecne beznádejné a na nejaké seriózne lezenie sa nedalo ani pomyslieť.

S príchodom letných prázdnin som sa spolu so Šabovcami ocitol vo francúzskom Céüse. Moje pôsobenie tu bolo, slušne povedané, rozpačité. Za 10 dní som prd vyliezol a to aj napriek tomu, že som po pár dňoch začínal tolerovať drastický nástup, davy lezcov, šťavnaté odlezíky a sockovanie na parkáči. Moje poletovanie vo všetkom od 6c do 7c sa v lepšom prípade dalo považovať za tréning na potenciálnu budúcu návštevu. Najväčším pozitívom tohto výjazdu boli jednoznačne zaujímavé nové tváre, ktoré som vo Francúzsku stretol.

Celé dva dni som strávil očistou tela a duše doma, aby som sa vrátil o 600 km na západ. Cesta do Frankenjury ubehla prekvapivo rýchlo pri rekapitulácii zážitkov a dojmov z francúzskeho výjazdu. Myslím, že sa pritom bavili hlavne moji spolucestujúci Adam a Mišo.

Po našom príchode už okupovali útulný kempík Rasťo a Majo s rodinami. Bol stred leta a meterológovia hrotili teplotné maximá každým dňom. Občas sa nám náhodou podarilo nájsť tienistú oblasť, kde sme udreli na miestne 15 metrové osmičky a odchádzali príjemne unavení relaxovať na kúpalisko. Akcia to bola bezchybná a zdalo sa mi, že aj detičky mali ohromnú radosť z netradičnej dovolenky v Bavorsku.

August som strávil návštevami slovenských oblastí. V Porúbke som skúšal rôzne energy-drinky, aby som zistil, že Monzún je línia, za ktorou by som sa sem ešte niekedy vrátil. Na Kalamárke ma potešil prelez Lega. Na Alternatívke som konečne vyliezol moje tréningové projektíky Long Excalibur a Namakanku. Potom som sa radoval z rýchleho prelezu Runway, cesty vskutku netradičnej na súľovské pomery.

Vrámci návštevy fesťáku v Teplicích nad Metují ma domáci borec Mráza zobral ochutnať krásy českého pieskovcového lezenia. Zážitok na druhom konci lana skúseného sprievodcu som mal naozaj exkluzívny.

Prvých 10 dní septembra som strávil turistikou a na feratách v talianskych Dolomitoch. Po návrate z dovolenky som sa cítil parádne oddýchnutý a dával si Long Excalibur na rozlez, ale Saxanu som aj tak neprebouldroval. Majo sa hecol a zvesil jeden z jeho posledných devinových kufrov na Altoške práve prelezom Saxany.

Silne motivovaní sme v trojke vyrazili na víkend do bájneho Zádielu. Studená sprcha nenechala na seba dlho čakať. Kvalitne som si zahákoval v jednej osme nazvanej Zaťatá sekera. Nebyť čokov a slučiek, čo som mal v batohu, tak fakt neviem. Potešil ma Majov flash cesty Baľšaja technika, ktorú som mu veľkoryso nacvakal ako odmenu za “sekeru“ z predchádzajúceho dňa.

Štyri dni nato som bol znova na Kalymnose. Tentokrát v dosť pozmenej zostave so Sabotérom a Adamom. Spoločnosť nám pri pravidelných večerných gastronomických orgiách robili aj Peter a Eva.

S vyrovnaným parťákom Adamom som mal možnosť flešnúť nejaké sedembéčka, za čo mu pekne ďakujem. Jedno atletické 7b+ od Neila Greshama ma celkom očarilo, a tak som spravil výnimku a dal do cesty viacej ako 2 pokusy (a s odretými ušami som to cez restday aj preliezol).

Po príchode domov panovalo na Slovensku typické októbrové počasie. Teplo bolo akurát na Kalvárii, kde mi Edgar poukazoval nejaké zaujímavé osmičky (Ďaleký západ, Pojašenej Boduľke).

V pondelok 21. októbra bol jeden z posledných idylických jesenných dní. Spolu s Majom, Messner a Edgarom sme sa vybrali na Alternatívku, rozlúčiť sa so sezónou. Celkom prekvapivo, bez veľkej drámy, som preliezol Stanicu. Moje prvé 7c.

O dva dni neskôr sme v podobnej zostave vyrazili na Sokoliu vežu do slnečného Súľova. V dokonalých podmienkach som na tretí pokus vyliezol Motýľa, moju prvú súľovskú 9-.

Na konci októbra sme s vyhliadkou neistého počasia vyrazili do francúzskeho Gorges du Tarn. V zostave Milan, Majo, Edgar a ja sme si zažili najlepší výjazd roka 2013. Všetko klapalo dokonale. Počasie spolupracovalo, ubytovanie sme mali luxusné a jedlá vyberané. Na prelome októbra a novembra boli skaly úplne vyľudnené a my sme si bez návalov lezcov užívali krásne lezenie v ešte krajšej scenérii rieky Tarn.

Na záver uvediem niektoré (aj pre mňa) zaujímavé čísla za rok 2013:

• počet dní strávených lezením na skalách: 102
• počet dní strávených na Alternatívke: 22
• počet nových prelezených ciest: 195
• súčet všetkých vylezených dĺžok (vrátane pokusov): viacej ako 500
• počet navštívených lezeckých oblastí: 26
• počet navštívených zahraničných oblastí: 10