Siurana

Zimný výjazd do Katalánska zosnovali Eva s Petrom niekedy okolo Vianoc. Ja a Majo sme sa nenechali dlho prehovávať a kúpili sme letenky do Girony.

Siuranu sme všetci okrem Maja už aspoň raz navštívili. Moje dojmy z prvej návštevy (rok 2012) boli veľmi rozpačité. Po príchode z El Chorra mi pripadal miestny štýl tvrdý: malé lišty, ešte menšie stupy a žiadne tufy. Presný opak lezenia v Chorre. Bol som teda zvedavý, aký dojem na mňa urobí táto oblasť s odstupom pár rokov.

Pohľad na sektor Siuranella z dedinky Siurana

Logistika a ubytovanie

Let Bratislava - Girona, požičanie auta a doprava do kempu boli takmer bez komplikácií. Zdržal nás iba limit na platobnej karte pri požičiavaní auta. Problém sa mi našťastie podarilo vyriešiť jedným telefonátom do banky.

Ubytovanie sme mali dohodnuté v Toniho campe. Z bungalovu bola nakoniec maringotka s pieckou na pelety. Na náš mini domček sme si zvykli prekvapivo rýchlo. Možno ešte rýchlejšie ako sme pochopili, že výkon našej piecky sa dá nastaviť aj vyššie ako na stupeň 1. Čo bolo podľa poľského údržbára “muy bien optimal”. Prvú noc som teda ešte spal zakutraný v pérovke. Ďalšie noci sme už kuču poriadne rozkúrili a dalo sa spať v tričku.

Can Marges de Baix, Can Marges de Dalt a Can Toni Gros

Na rozhýbanie sme zvolili sektory blízko kempu. Ako prvé sme si dali niečo v sivom vápne v Can Marges de Dalt a jedno klasické 6c v Can Marges de Baix. Poobede dokonca vyšlo v Can toni Gros aj slniečko a nastali tričkové teploty. Majo naliezol do pekne vyzerajúcich a dlhých 7a-čiek, aby zistil, či sú jedlé. A veru aj boli. Nepustilo iba jedno 7a+. Ostatné cesty sa prekvapivo dali, aj keď sme skalu nedržali v ruke dobré 3 mesiace.

Majo lezie El tiempo sa ha reido delos que nohau rerido 6c v sektore Can Marges de Baix

Salt de la Reina Mora

V dvojici sme vyrazili do jedného z najväčších sektorov priamo pod zrúcaninou hradu. Sprievodca síce strašil menej kompaktnou skalou a zle osadenými isteniami, ale skutočnosť bola omnoho príjemnejšia. Okrem strednej časti, kde vyzerala skala podozrivo zavlhnuto, sme narazili na kompaktné lezenie po dierkach a lištách.

V slušnej kose, keď sa slniečko nechcelo predrať cez oblaky a fúkal nepríjemný vietor, sa mi podarilo vyliezť 3 x 7a. Majo pridal ešte OS ťažkého 7b Capcigrany. Ja som sa v tejto ceste zmohol iba na PTD (pokus strápny dojivý). Ako poľahčujúcu okolnosť uvediem, že dul severák a ako bonus začalo aj pršať.

Restday

V oddychový deň sme si dali trojkombináciu: mestečko Siurana, Cornudella de Montsant a nákupy v Reuse. Akoby naschvál bolo slnečno a bezvetrie. Ideálny deň na popíjanie espresa v Cornudelle a tlačenie košíkov po nákupných centrách.

Dedinka Siurana

El Coral Nou

Kubo Šuhajda, ktorý tiež zavítal do Siurany, nás navnadil na nádhernú červenú skalu v sektore El Coral Nou. Po rozlehe vo vedľajšom sektoríku El Ditot sme sa pustili do ciest v centrálnej časti. Všetko to boli estetické a vytrvalostné línie, v ktorých už aj jemne natekalo. V prípade Cantamañanas 7a+ sa dostavil aj bouldrík, ktorý som radšej vynechal prečahom z dobrého do dobrého.

Peter s Kubom skúšali aj niečo ťažšie: kolmé 7c po kruto malých lištách. Petrovi nakoniec chýbalo naozaj málo aby potešil denníček prelezom.

Peter lezie Butaca Apisonadora 7c v sektore El Coral Nou

Navečer sme sa kolektívne zabavili pri dobíjaní vedľajšieho Trombocid compeador 7a+. Chalani sa uchechtávali popod fúz, keď som sa do cesty pustil na on-sight. Až neskôr som pochopil, že sa jedná o cestičku, ktorá už striasla obidvoch našich silákov. Česť celej skupiny zachránil až Majo svojim prelezom.

Grau dels Masets

S Majom sme navštívili aj tento populárny sektor s prevažne kolmými a jemne previsnutými cestami. Na rozlez sa mi vďaka chybe v sprievodcovi skoro podarilo naliezť do 7c+. Zapracovala intuícia a mladí taliani mi pomohli identifikovať tu správnu cestu. Mimochodom, naozaj skvostné 6b+ Aleva s delikátnou platňou a vzdušným kútom na záver.

V teplom a slnečnom počasí sa mi celkom darilo a vyliezol som 2 x 7a na on-sight a jedno 7a po Majkovi na flash. Dva pokusy som venoval ceste Bruce Lee (7a+) s parádnymi krokmi. Večer sme sa vracali s Majom zo skál totálne zničení ale s úsmevom na tvári. To sme ešte netušili, že sa darilo aj Eve, ktorá na pár pokusov vyliezla svoj 7a projekt v El Parasit. Večer sme, pochopiteľne, museli tieto úspechy patrične osláviť vynikajúcim španielskym červeným.

Espero Primavera

Na tento deň vychádzal koniec obávanej trojdňovky. Ja už som celkom cítil únavu a zodranú kožu po slnečnom dni v Masets. Poriadne ma vytrestala hneď tretia cesta: extreme klassiker Remena nena. V kľúčovej oblej špáre som sa opustil a poriadne naložil. Chvíľu som si aj myslel, že to snáď ani nedoleziem.

Ja v ceste Se m'apaga la baldufa 7a v sektore Espero Primavera (foto: Peter Bednár)

Peter s Majom vyliezli zúfalo ťažké 7b El menjapindula v pravej časti sektora. Majov flash len ukázal, aký silný je v takýchto cestách. Môj pokus nespadal už ani do kategórie PTD, keď som nedokázal rozlúsknuť kľúčový boulder.

Pri parádnych večerných podmienkach ešte Mr. Bednár preliezol cestu Noia Nom 7b+, kedže jeho hlavný cieľ Mandragóra bol permanentne obliehaný skupinou nemcov.

Ďalší restday (ako pre koho)

Oficiálne sme mali všetci okrem Evy plánovaný oddych. Na začiatok dňa boli na programe nejaké fotky  “pre sponzorov” v Evinom projekte Libertarias v El Parásit. Cestu som si tiež skúsil a musím uznať, že som liezol v Siurane už aj ľahšie v danej obtiažnosti. Vlastne to bolo jediné 7a výjazdu, do ktorého som dal 2 pokusy.

Eva lezie cestu Libertarias 7a v sektore El Parásit (foto: Peter Bednár)

Poobede sme vybehli s Majom do Cornudelly na kávu č.1. V zaspatom mestečku Arboli sme si dali v rámci autoturistiky ďalšie espreso. V Reuse sme ešte dokúpili zásoby červeného vína a teľacinky a vyhlásili sme deň za úspešný.

L’Olla

Meterológovia sa nepomýlili a v noci naozaj prišiel studený front s daždom a teplotami tesne nad nulou (3 °C). Okolo obeda nás už nebavilo vysedávať pri teplej piecke a vyrazili sme na prieskum do sektora L’Olla. Skala bola naozaj suchá, ale pocitovka pri silnom vetre hlboko pod nulou. Peter vyzeral z celej skupiny najviac motivovaný. Keď sa mu podarilo zohriať na prevádzkovú teplotu, tak preliezol Bistec de Biceps 7b+ a vedľajšie béplusko mu uniklo o chlp. Majovi by oči tiež liezli. Po pár cestách ale bolo zjavné, že mu aktická podmienka nesedí.

La Siuranella

Predpoveď hlásila jasno, max 8 °C a silný nárazový vietor. Kto bol v Siurane vie, že Siuranella je menej chránená pred vetrom ako sektory pod dedinou. Zariskovali sme a s malými očakávaniami sme sa vyšľapali do sektora. Odmenou za toto nelogické rozhodnutie boli prázdne skaly a neskutočné podmienky. Teplá skala a super trenie. Poobede sa utíšil aj vietor a dalo sa liezť v tričku. Napriek tomu sme si celý deň vychutnávali na skalách samotu a ticho. A to bol víkend!

Peter nám predliezol parádnu atletickú cestu Colze de Nena (7a+). Na prvý pokus som podobne ako Majo spadol v skoku do madla. Po tvrdom boji som cestu na druhý pokus dal, ale musel som si veru pár krát aj zakričať. V ďalšom 7a+ som sa už cítil totálne minutý, a tak som už len istil Majka, ktorý bol na nezastavenie. Pri západe slnka doliezal posledné 7a a vyzeral, že by si ešte nejaké dal.

Zhodnotenie

S Bednárovcami sme na výjazde ešte neboli a musím uznať, že tímová dynamika fungovala úplne bezchybne. Za 10 dní neprepukla žiadna ponorka, aj keď sme v takej malej obytnej ponorke celý čas bývali.

Na moje prekvapenie som sa celkom rýchlo rozliezol aj v technických siuranských kolmičkách. A to som si podobne ako Peter myslel, že mi viacej sedia previsnuté cesty. A pri včerajšej návšteve Kršlenice som zistil, že som nemusel riešiť tzv. “jarné nohy”. Čo je nový (a celkom výstižný) Sabotérov termín pre neschopnosť postaviť sa iný ako žiarivý plastový stup.